Blanciar je zdobený druh spony, používaný hlavne na mužských košeliach. Je to jeden z najstarších dekoratívnych prvkov ľudového oblečenia s niekoľko storočnou tradíciou. Blanciar je spojený s charakteristickými regiónmi slovenskej ľudovej kultúry, napríklad pri krojoch podhorských goralov na Spiši, Liptove, Orave a Kysuciach. Avšak najširšie zastúpenie má na Považí.
Blanciare boli zvyčajne kované, alebo vyrezávané z medeného plechu (niekedy odliate z bronzu alebo cínu) s kvetinovými, geometrickými alebo zvieracími vzormi. Pokiaľ ide o typológiu a pôvod, blanciare si zachovávajú základné tvary príznačné pre gotický sloh. Chronologicky sa datujú už od obdobia migrácie germánskych národov.
Ľudové pracky z mosadze sú historicky spojené so Slovenským krojom. Sú zdobené originálnymi ľudovými motívmi razením, gravírovaním a rytím. Vidíme ich hlavne na mužských krojoch, najčastejšie na opaskoch, obuvi (krpce a čižmy), na kožených zápästkoch a tiež na remeňoch tašiek a sponách kabaníc.
V podstate existujú dva základné tvary blanciarov: kruhové a srdcové, s dierovaným ornamentom, vtáčími hlavami alebo orlami a motívmi pripomínajúcimi slnko. Tieto prvky blanciarov sú príznačné pre celú oblasť západných Karpát. Podobné šperky blanciare možno nájsť len v pobaltských krajinách severovýchodne od povodia rieky Dviny, najmä v Estónsku. Podobné ako estónske šperky blanciare v tvare disku sa vyskytujú vo Švédskej Livonii a Lotyšsku. Blanciare zdobené dvoma hlavami dravých vtákov a vyzdobené tromi až piatimi príveskami sú bežné na juhu Švédska.
Blízke analógie okrúhlych a srdcovitých tvarov, zdobené vtákmi s ostrým zobákom nájdeme na blanciaroch holandskej provincie Frízsko. Všetky tieto varianty smerujú k základným formám karpatských blanciarov.
Tradičné blanciare pochádzajúce z gotických prototypov. Sú zdobené slnečnými vzormi, polmesiacmi, hviezdami, zvieracími a heraldickými motívmi spinky, najmä kultovou hlavou dravého vtáka, ktorý je vždy zobrazený z profilu. Všetky následné migrácie obyvateľstva do Karpatského regiónu nedokázali prekonať gotický vplyv na základné formy blanciarov.
Goralská spinka je kovový šperk, ktorý sa v ľudovom prostredí na Slovensku používal pri spínaní mužských, ale i ženských košieľ pri krku alebo na prsiach. Blanciar mal tvar spony s otvorom v strede, ktorým sa prevliekala a upevňovala látka, prepichnutá ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru. Doklady najstarších ľudových spiniek a blanciarov pochádzajú z 18. storočia. Prstencovitým tvarom nadväzujú na spinky rozšírené v ranom stredoveku.
Charakteristické boli pre stredné Považie a okolie Považskej Bystrice. Okrem nich územne najširšie zastúpenie mali spinky romboidného tvaru – rohaté spínadlá. Ľudoví výrobcovia ich zhotovovali liatím alebo vysekávaním z mosadze, prípadne drahšieho pakfónu. Formované profilovaním, zdobené razeným alebo rytým dekórom, opatrené príveskami a retiazkami vynikali krásou tvaru.
Najdlhšie sa do prvej polovice 20. storočia udržali na odeve pastierov. Špecifickú skupinu tvarovo blízku romboidným spinkám tvorili spinky so srdcovitým výrezom v dolnej časti. Okrem produktov ľudových výrobcov sa v niektorých oblastiach Slovenska používali vo funkcii spínadiel aj zlatnícke filigránové alebo liate strieborné šperky.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu a blanciarov v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry blanciarovjuhovýchodnej Moravy, spiniek východného Rakúska, spony Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s krojmi a blanciarmi severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky blanciarov a goralských spiniek.
Kroje sa skladajú z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením blanciarmi a mosardznými sponami.
Termíny "národný odev a národný kroj" blanciar sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".
Spona je spínadlo spájajúce okraje odevu pomocou háčika a očka. Dvojdielna spona blanciar vzniká ich prekrytím ozdobnými terčíkmi. V období renesancie tvorila účelový a dekoratívny prvok šľachtického a meštianskeho odevu. V ľudovom prostredí na Slovensku sa používala pri spínaní a zdobení ženských živôtikov, kabátikov a vrchných častí mužského odevu.
Rozpätie hodnoty a kvality spôn bolo široké čo do výberu materiálu – zlato, striebro, mosadz, cín – a náročnosti spracovania od jemných zlatníckych filigránových či liatych prác, cez práce ľudových kovolejárov napodobňujúcich strieborný filigrán, až po sériové bižutérne napodobeniny, ktoré sa kupovali v obchodoch a na trhoch.
BROŠŇA je dekoratívne spínadlo s terčíkom, opatrené pružinou s ihlicou na rube blanciara. Používalo sa na spínanie a zdobenie odevu. Obľúbený šperk šľachty a meštianstva v období baroka je blanciar a filigrán. V ľudovom prostredí na Slovensku patrili k vzácnym šperkom predovšetkým strieborné brošne zhotovované technikou filigránu.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia ich používali iba v niektorých oblastiach Slovenska (Tekov, Hont, Turiec). Výnimočne sa v bohatších sedliackych rodinách našli aj brošne zo zlata. Širšie uplatnenie našli vo vidieckom prostredí od začiatku 20. storočia lacnejšie bižutérne brošne, ktorými sa zdobili najmä stuhy na golieroch a partách.
Od neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej sa v odevoch európskej populácie ustálilo používanie fibule a blanciara, ktoré sa stále používajú na zapnutie kabátov, štól, krojových košieľ alebo častí tuniky.
Fibula a blanciar mala rôzne formy meniace sa s aktuálnou módou a zvykmi. Sú preto dôležitým prvkom pri určovaní chronológie pravekých kultúr.
Vo štvrtom storočí sa blanciar používal v celej oblasti Gótskeho osídlenia medzi horným Dneprom, Donom a dolným Dnesterom, kde sa ako základný materiál používal bronz, striebro aj zlato, zdobené vtáčími hlavami.
To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Menu - kategórie
Mosadzná ľudová pracka ŠUŠOLKA je veľkosťou určená ako prievlač na remienky krpcov, zápästkov, na zdobenie opaskov a tašiek .
Mosadzná folklórna puklica ZUPICA sa používa ako ozdoba na opasky, tašky a kožené pracky kabátov.
Mosadzná folklórna puklica ZUPICA sa používa ako ozdoba na opasky, tašky a kožené pracky kabátov.
Mosadzná ľudová pracka GAŠPAREC je veľkosťou vhodná na folklórne opasky a remene kožených tašiek.
Mosadzná ľudová pracka MORAVĆÍK je vhodná na folklórne zapästky, remienky krpcov a tašiek.