Slovensk├ę kroje. V├Żroba doplnkov ku krojom.

BLANCIARE a mosadzn├ę ─żudov├ę PRACKY

Blanciar

Blanciar je zdoben├Ż druh spony, pou┼ż├şvan├Ż hlavne na mu┼żsk├Żch ko┼íeliach. Je to jeden z najstar┼í├şch dekorat├şvnych prvkov ─żudov├ęho oble─Źenia s nieko─żko storo─Źnou trad├şciou. Blanciar je spojen├Ż s charakteristick├Żmi regi├│nmi slovenskej ─żudovej kult├║ry, napr├şklad pri krojoch podhorsk├Żch goralov na Spi┼íi, Liptove, Orave a Kysuciach. Av┼íak naj┼íir┼íie zast├║penie m├í na Pova┼ż├ş.

Blanciare boli zvy─Źajne kovan├ę, alebo vyrez├ívan├ę z meden├ęho plechu (niekedy odliate z bronzu alebo c├şnu) s kvetinov├Żmi, geometrick├Żmi alebo zvierac├şmi vzormi. Pokia─ż ide o typol├│giu a p├┤vod, blanciare si zachov├ívaj├║ z├íkladn├ę tvary pr├şzna─Źn├ę pre gotick├Ż sloh. Chronologicky sa datuj├║ u┼ż od obdobia migr├ície germ├ínskych n├írodov.

Mosadzn├ę pracky

─Żudov├ę pracky z mosadze s├║ historicky spojen├ę so Slovensk├Żm krojom. S├║ zdoben├ę origin├ílnymi ─żudov├Żmi mot├şvmi razen├şm, grav├şrovan├şm a ryt├şm. Vid├şme ich hlavne na mu┼żsk├Żch krojoch, naj─Źastej┼íie na opaskoch, obuvi (krpce a ─Źi┼żmy), na ko┼żen├Żch z├íp├Ąstkoch a tie┼ż na reme┼łoch ta┼íiek a spon├ích kaban├şc.

Blanciar - spona na ko┼íe─żu

V podstate existuj├║ dva z├íkladn├ę tvary blanciarov: kruhov├ę a srdcov├ę, s dierovan├Żm ornamentom, vt├í─Ź├şmi hlavami alebo orlami a mot├şvmi pripom├şnaj├║cimi slnko. Tieto prvky blanciarov s├║ pr├şzna─Źn├ę pre cel├║ oblas┼ą z├ípadn├Żch Karp├ít. Podobn├ę ┼íperky blanciare mo┼żno n├íjs┼ą len v pobaltsk├Żch krajin├ích severov├Żchodne od povodia rieky Dviny, najm├Ą v Est├│nsku. Podobn├ę ako est├│nske ┼íperky blanciare v tvare disku sa vyskytuj├║ vo ┼áv├ędskej Livonii a Loty┼ísku. Blanciare zdoben├ę dvoma hlavami drav├Żch vt├íkov a vyzdoben├ę tromi a┼ż piatimi pr├şveskami s├║ be┼żn├ę na juhu ┼áv├ędska.

Bl├şzke anal├│gie okr├║hlych a srdcovit├Żch tvarov, zdoben├ę vt├íkmi s ostr├Żm zob├íkom n├íjdeme na blanciaroch holandskej provincie Fr├şzsko. V┼íetky tieto varianty smeruj├║ k z├íkladn├Żm form├ím karpatsk├Żch blanciarov.

Tradi─Źn├ę blanciare poch├ídzaj├║ce z gotick├Żch prototypov. S├║ zdoben├ę slne─Źn├Żmi vzormi, polmesiacmi, hviezdami, zvierac├şmi a heraldick├Żmi mot├şvmi spinky, najm├Ą kultovou hlavou drav├ęho vt├íka, ktor├Ż je v┼żdy zobrazen├Ż z profilu. V┼íetky n├ísledn├ę migr├ície obyvate─żstva do Karpatsk├ęho regi├│nu nedok├ízali prekona┼ą gotick├Ż vplyv na z├íkladn├ę formy blanciarov.

GORALSKÁ SPINKA

Goralsk├í spinka je kovov├Ż ┼íperk, ktor├Ż sa v ─żudovom prostred├ş na Slovensku pou┼ż├şval pri sp├şnan├ş mu┼żsk├Żch, ale i ┼żensk├Żch ko┼íie─ż pri krku alebo na prsiach. Blanciar mal tvar spony s otvorom v strede, ktor├Żm sa prevliekala a upev┼łovala l├ítka, prepichnut├í ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru. Doklady najstar┼í├şch ─żudov├Żch spiniek a blanciarov poch├ídzaj├║ z 18. storo─Źia. Prstencovit├Żm tvarom nadv├Ązuj├║ na spinky roz┼í├şren├ę v ranom stredoveku.

Charakteristick├ę boli pre stredn├ę Pova┼żie a okolie Pova┼żskej Bystrice. Okrem nich ├║zemne naj┼íir┼íie zast├║penie mali spinky romboidn├ęho tvaru ÔÇô rohat├ę sp├şnadl├í. ─Żudov├ş v├Żrobcovia ich zhotovovali liat├şm alebo vysek├ívan├şm z mosadze, pr├şpadne drah┼íieho pakf├│nu. Formovan├ę profilovan├şm, zdoben├ę razen├Żm alebo ryt├Żm dek├│rom, opatren├ę pr├şveskami a retiazkami vynikali kr├ísou tvaru.

Najdlh┼íie sa do prvej polovice 20. storo─Źia udr┼żali na odeve pastierov. ┼ápecifick├║ skupinu tvarovo bl├şzku romboidn├Żm spink├ím tvorili spinky so srdcovit├Żm v├Żrezom v dolnej ─Źasti. Okrem produktov ─żudov├Żch v├Żrobcov sa v niektor├Żch oblastiach Slovenska pou┼ż├şvali vo funkcii sp├şnadiel aj zlatn├şcke filigr├ínov├ę alebo liate strieborn├ę ┼íperky.

├Üzemn├ę ─Źlenenie a ─żudov├Ż kroj.

├Üzem├şm Slovenska prech├ídza rozhranie dvoch kult├║rnych oblast├ş Eur├│py - n├ş┼żinnej Pan├│nskej panvy a horskej oblasti Karp├ít. Preto sa z├íkladn├ę typy slovensk├ęho ─żudov├ęho odevu a blanciarov v posledn├Żch dvoch storo─Źiach sformovali do charakteristick├Żch celkov - n├ş┼żinnej a horskej oblasti.

Medzi oboma oblas┼ąami neexistuje jednozna─Źn├í hranica. N├ş┼żinn├║ oblas┼ą sp├íja ┼íirok├ę p├ísmo prechodn├Żch foriem kult├║ry blanciarovjuhov├Żchodnej Moravy, spiniek v├Żchodn├ęho Rak├║ska, spony Ma─Ćarska, b├Żvalej severnej Juhosl├ívie a z├ípadn├ęho Rumunska. Horsk├║ oblas┼ą sp├íja Slovensko s krojmi a blanciarmi severov├Żchodnej Moravy, ju┼żn├ęho Po─żska, z├ípadnej Ukrajiny a severn├ęho a v├Żchodn├ęho Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupuj├║ spolo─Źn├ę karpatsk├ę prvky blanciarov a goralsk├Żch spiniek.

Sviato─Źn├Ż kroj.

Kroje sa skladaj├║ z rovnak├Żch odevn├Żch s├║─Źast├ş ako pracovn├ę odevy, ale s├║ obohaten├ę r├┤znymi doplnkami a zdoben├şm blanciarmi a mosardzn├Żmi sponami.

N├írodn├Ż odev a n├írodn├Ż kroj.

Term├şny "n├írodn├Ż odev a n├írodn├Ż kroj" blanciar sa pre ─żudov├ę oble─Źenie vo funkcii sc├ęnick├ęho odevu za─Źali pou┼ż├şva┼ą a┼ż koncom 19. storo─Źia. Kr├ítko po 2.svetovej vojne vznikla potreba u┼íi┼ą odevy pre ─żudov├ę umeleck├ę kolekt├şvy a folkl├│rne s├║bory ( v snahe o zachovanie kult├║rnych trad├şci├ş ) . Garantom mapovania ─żudov├Żch odevov na Slovensku bol Etnografick├Ż ├║stav Slovensk├ęho n├írodn├ęho m├║zea a v├Żrobcom krojov sa stal ├Ü─ŻUV (├Üstredie ─żudovej umeleckej v├Żroby). Vznikali cel├ę kolekcie odevov ur─Źen├ę pre javiskov├ę sc├ęnick├ę predstavenia, ktor├ę prevzali n├ízov "─żudov├Ż kroj".

SPONA a blanciar

Spona je sp├şnadlo sp├íjaj├║ce okraje odevu pomocou h├í─Źika a o─Źka. Dvojdielna spona blanciar vznik├í ich prekryt├şm ozdobn├Żmi ter─Ź├şkmi. V obdob├ş renesancie tvorila ├║─Źelov├Ż a dekorat├şvny prvok ┼í─żachtick├ęho a me┼ítianskeho odevu. V ─żudovom prostred├ş na Slovensku sa pou┼ż├şvala pri sp├şnan├ş a zdoben├ş ┼żensk├Żch ┼żiv├┤tikov, kab├ítikov a vrchn├Żch ─Źast├ş mu┼żsk├ęho odevu.

Rozp├Ątie hodnoty a kvality sp├┤n bolo ┼íirok├ę ─Źo do v├Żberu materi├ílu ÔÇô zlato, striebro, mosadz, c├şn ÔÇô a n├íro─Źnosti spracovania od jemn├Żch zlatn├şckych filigr├ínov├Żch ─Źi liatych pr├íc, cez pr├íce ─żudov├Żch kovolej├írov napodob┼łuj├║cich strieborn├Ż filigr├ín, a┼ż po s├ęriov├ę bi┼żut├ęrne napodobeniny, ktor├ę sa kupovali v obchodoch a na trhoch.

BROŠŇA a blanciare

BRO┼á┼çA je dekorat├şvne sp├şnadlo s ter─Ź├şkom, opatren├ę pru┼żinou s ihlicou na rube blanciara. Pou┼ż├şvalo sa na sp├şnanie a zdobenie odevu. Ob─ż├║ben├Ż ┼íperk ┼í─żachty a me┼ítianstva v obdob├ş baroka je blanciar a filigr├ín. V ─żudovom prostred├ş na Slovensku patrili k vz├ícnym ┼íperkom predov┼íetk├Żm strieborn├ę bro┼íne zhotovovan├ę technikou filigr├ínu.

Koncom 19. a za─Źiatkom 20. storo─Źia ich pou┼ż├şvali iba v niektor├Żch oblastiach Slovenska (Tekov, Hont, Turiec). V├Żnimo─Źne sa v bohat┼í├şch sedliackych rodin├ích na┼íli aj bro┼íne zo zlata. ┼áir┼íie uplatnenie na┼íli vo vidieckom prostred├ş od za─Źiatku 20. storo─Źia lacnej┼íie bi┼żut├ęrne bro┼íne, ktor├Żmi sa zdobili najm├Ą stuhy na golieroch a part├ích.

História blanciarov a filigrán - Goralská spona

Od neskorej doby bronzovej a star┼íej doby ┼żeleznej sa v odevoch eur├│pskej popul├ície ust├ílilo pou┼ż├şvanie fibule a blanciara, ktor├ę sa st├íle pou┼ż├şvaj├║ na zapnutie kab├ítov, ┼ít├│l, krojov├Żch ko┼íie─ż alebo ─Źast├ş tuniky.

Fibula a blanciar mala r├┤zne formy meniace sa s aktu├ílnou m├│dou a zvykmi. S├║ preto d├┤le┼żit├Żm prvkom pri ur─Źovan├ş chronol├│gie pravek├Żch kult├║r.

Vo ┼ítvrtom storo─Ź├ş sa blanciar pou┼ż├şval v celej oblasti G├│tskeho os├şdlenia medzi horn├Żm Dneprom, Donom a doln├Żm Dnesterom, kde sa ako z├íkladn├Ż materi├íl pou┼ż├şval bronz, striebro aj zlato, zdoben├ę vt├í─Ź├şmi hlavami.

História krojov na Slovensku - šitie krojov

To, ─Źo sa n├ím zachovalo z tradi─Źn├ęho oble─Źenia do s├║─Źasn├ęho obdobia, je v├Żsledkom dlhodob├ęho v├Żvoja.

P├┤vodn├Ż odev plnil len ochrann├║ funkciu. V priebehu st├íro─Ź├ş sa menil v z├ívislosti od charakteru zamestnania, sp├┤sobu ┼żivota a estetick├ęho c├ştenia ─żud├ş.

─Żudov├ę oble─Źenie bolo ─Źasom doplnen├ę o pr├şle┼żitostn├ę odevy - sviato─Źn├ę a obradov├ę.

Od konca 17. storo─Źia sa pri zdoben├ş za─Źala pou┼ż├şva┼ą aj v├Ż┼íivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storo─Ź├ş zv├Ż┼íila dostupnos┼ą farebn├Żch vy┼íivac├şch nit├ş - bavlnen├Żch, ale aj hodv├íbnych.