Opasková ľudová pracka SUROVEC

Šajbičky na rozdiel od spôn, opatrených ihlicami odevných častí, majú v kruhovom otvore pevne vsadenú priečku, zvanú palec. Puklicové spony sú však napospol bez ihlice a majú viac-menej dekoratívnu funkciu. Inou, už pozdĺžnou ozdobou, najčastejšie na konských postrojoch, ale aj opaskoch, sú tzv. slimáčiky. Tieto majú v podstate podobný pozdĺžny tvar ako koncové pracky na slovenských opaskoch.

Popri podlhovastom — koncovom tvare pracky, ktorá sa najčastejšie vyskytuje na území hornatého Slovenska, sledujeme na remeňoch, opaskoch, na kapsách a iných potrebách pracky štvorcové, oválne, ktoré môžeme jasne sledovať najmä na Balkáne a v ostatných Karpatoch, ba i v strednej Európe. Na základe dokladového materiálu o tvare ďalšej pracky môžeme usudzovať, že pracky podoby štvorcovej, obdĺžnikovej a oválnej používali sa na remeňoch a iných pásoch počas celého vývoja až podnes. Remenný opasok s obyčajnou štvorcovou prackou nachádzame u rakúskych pešiakov z prvej tretiny 18. storočia.

Poukázali sme už na to v časti o opaskoch. Pracky nachádzame aj u horských Dalmatíncov, ktorí si trikrát vedľa seba v páse okrútený remeň zapínajú obyčajnou štvorhrannou prackou. Podobne je to u valachov, rumunských roľníkov i pastierov, kde už v druhej polovici 18. storočia vidíme široké remenné opasky, zapínajúce sa na hranaté pracky, ktoré sledujeme podnes i u Ukrajincov (Marmarošská oblasť).

Kovové pracky obdĺžnikového tvaru možno vidieť na širokých remenných opaskoch u rumunských valachov. Ukrajinci a obyvatelia Marmarošskej majú tiež remenný opasok a majú ho aj gorali z poľskej strany Tatier. Vcelku, používanie praciek štvorcových, obdĺžnikových a oválnych, ale najmä praciek koncoviek na remeňoch a opaskoch ako ľudových spínadiel, začína sa u nás s rozvojom remesiel, spadajúcich do 16.-17. storočia. Od tých čias sa postupne vyformovali v dnešnú podobu.