Výrobky slovenských majstrov a remeselníkov - blanciare, mosadzné pracky -

BLANCIAR - ľudový šperk

Blanciar je zdobený druh spony, používaný hlavne na mužských košeliach. Je to jeden z najstarších dekoratívnych prvkov ľudového oblečenia s niekoľko storočnou tradíciou. Blanciar je spojený s charakteristickými regiónmi slovenskej ľudovej kultúry, napríklad pri krojoch podhorských goralov na Spiši, Liptove, Orave a Kysuciach. Avšak najširšie zastúpenie má na Považí.

Blanciare boli zvyčajne kované, alebo vyrezávané z medeného plechu (niekedy odliate z bronzu alebo cínu) s kvetinovými, geometrickými alebo zvieracími vzormi. Pokiaľ ide o typológiu a pôvod, blanciare si zachovávajú základné tvary príznačné pre gotický sloh. Chronologicky sa datujú už od obdobia migrácie germánskych národov.

Blanciar - spona na košeľu

V podstate existujú dva základné tvary blanciarov: kruhové a srdcové, s dierovaným ornamentom, vtáčími hlavami alebo orlami a motívmi pripomínajúcimi slnko. Tieto prvky sú príznačné pre celú oblasť západných Karpát. Podobné šperky možno nájsť len v pobaltských krajinách severovýchodne od povodia rieky Dviny, najmä v Estónsku. Podobné ako estónske šperky v tvare disku sa vyskytujú vo Švédskej Livonii a Lotyšsku. Blanciare zdobené dvoma hlavami dravých vtákov a vyzdobené tromi až piatimi príveskami sú bežné na juhu Švédska.

Blízke analógie okrúhlych a srdcovitých tvarov, zdobené vtákmi s ostrým zobákom nájdeme na blanciaroch holandskej provincie Frízsko. Všetky tieto varianty smerujú k základným formám karpatských blanciarov.

Tradičné blanciare pochádzajúce z gotických prototypov. Sú zdobené slnečnými vzormi, polmesiacmi, hviezdami, zvieracími a heraldickými motívmi, najmä kultovou hlavou dravého vtáka, ktorý je vždy zobrazený z profilu. Všetky následné migrácie obyvateľstva do Karpatského regiónu nedokázali prekonať gotický vplyv na základné formy blanciarov.

História blanciarov - Goralská spona

Od neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej sa v odevoch európskej populácie ustálilo používanie fibule, ktoré sa stále používajú na zapnutie kabátov, štól, košieľ alebo častí tuniky.

Fibula mala rôzne formy meniace sa s aktuálnou módou a zvykmi. Sú preto dôležitým prvkom pri určovaní chronológie pravekých kultúr.

Vo štvrtom storočí sa blanciar používal v celej oblasti Gótskeho osídlenia medzi horným Dneprom, Donom a dolným Dnesterom, kde sa ako základný materiál používal bronz, striebro aj zlato, zdobené vtáčími hlavami.

Zmeny vznikali iba drobným úpravami pod vplyvom miestnych umeleckých remeselníkov. Po rozbití gótskeho štátu Hunmi v roku 375 sa Góti presťahovali na juhozápad do Transylvánie, potom nad Dunaj do Dacie a Pannonie, smerom k podkarpatskému územiu.

Z Panónie sa v roku 401 Góti pohli do Talianska. Počas 4. a 5. storočia v dôsledku invázie Hunov ustúpili niektoré gótske skupny obyvateľstva do pobaltských regiónov,kde priniesli aj svoju zlatnícku zručnosť remeselných centier v Sambii, Litve a Estónsku.

Cesta Gótov o niekoľko storočí skôr je tiež spojená s remeslami na súčasnom území poľskej kultury Wielbarska. Spolu s migráciou Gótov sa v mnohých krajinách rozšírili podobné šperky - variácie fibulí a blanciarov s relatívne malými rozdielmi v základných vzoroch.

Dokazujú to archeologické nálezy v hroboch mŕtvych. V západných Karpatoch a pobaltských štátoch sa dnes používajú vzory ranných stredovekých foriem blanciarov a fibulí, s podstatnými prvkami gotického slohu 4. až 6. storočia.

GORALSKÁ SPINKA

Goralská spinka je kovový šperk, ktorý sa v ľudovom prostredí na Slovensku používal pri spínaní mužských, ale i ženských košieľ pri krku alebo na prsiach. Mal tvar spony s otvorom v strede, ktorým sa prevliekala a upevňovala látka, prepichnutá ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru. Doklady najstarších ľudových spiniek pochádzajú z 18. storočia. Prstencovitým tvarom nadväzujú na spinky rozšírené v ranom stredoveku.

Charakteristické boli pre stredné Považie a okolie Považskej Bystrice. Okrem nich územne najširšie zastúpenie mali spinky romboidného tvaru – rohaté spínadlá. Ľudoví výrobcovia ich zhotovovali liatím alebo vysekávaním z mosadze, prípadne drahšieho pakfónu. Formované profilovaním, zdobené razeným alebo rytým dekórom, opatrené príveskami a retiazkami vynikali krásou tvaru.

Najdlhšie sa do prvej polovice 20. storočia udržali na odeve pastierov. Špecifickú skupinu tvarovo blízku romboidným spinkám tvorili spinky so srdcovitým výrezom v dolnej časti. Okrem produktov ľudových výrobcov sa v niektorých oblastiach Slovenska používali vo funkcii spínadiel aj zlatnícke filigránové alebo liate strieborné šperky.

SPONA

Spona je spínadlo spájajúce okraje odevu pomocou háčika a očka. Dvojdielna spona vzniká ich prekrytím ozdobnými terčíkmi. V období renesancie tvorila účelový a dekoratívny prvok šľachtického a meštianskeho odevu. V ľudovom prostredí na Slovensku sa používala pri spínaní a zdobení ženských živôtikov, kabátikov a vrchných častí mužského odevu.

Rozpätie hodnoty a kvality spôn bolo široké čo do výberu materiálu – zlato, striebro, mosadz, cín – a náročnosti spracovania od jemných zlatníckych filigránových či liatych prác, cez práce ľudových kovolejárov napodobňujúcich strieborný filigrán, až po sériové bižutérne napodobeniny, ktoré sa kupovali v obchodoch a na trhoch.

BROŠŇA

BROŠŇA je dekoratívne spínadlo s terčíkom, opatrené pružinou s ihlicou na rube. Používalo sa na spínanie a zdobenie odevu. Obľúbený šperk šľachty a meštianstva v období baroka. V ľudovom prostredí na Slovensku patrili k vzácnym šperkom predovšetkým strieborné brošne zhotovované technikou filigránu.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia ich používali iba v niektorých oblastiach Slovenska (Tekov, Hont, Turiec). Výnimočne sa v bohatších sedliackych rodinách našli aj brošne zo zlata. Širšie uplatnenie našli vo vidieckom prostredí od začiatku 20. storočia lacnejšie bižutérne brošne, ktorými sa zdobili najmä stuhy na golieroch a partách.

ĽUDOVÉ ŠPERKY

predmet z rôznych, spravidla vzácnejších materiálov, zdobiaci telo a odev. Podľa doložených pamiatok sa v ľudovom prostredí na Slovensku využíval od 18. do 20. storočia.

Nosenie šperkov, najmä osobných – prsteňov, náhrdelníkov, náušníc, náramkov – malo často magický, obradový alebo symbolický význam, zatiaľ čo funkcia spiniek, spôn, brošní, nášiviek, spínacích reťazí, gombíkov bola popri dekoratívnej predovšetkým účelová. Ihlice, hrebene, lubky a čelenky okrem praktického spevňovania účesu dotvárali vonkajší vzhľad.

Šperky vyrábali najčastejšie samoukovia z prevažne farebných kovov alebo ich zliatin, najmä z mosadze, striebra, pakfónu a cínu technikou liatia do foriem, tepania, prerezávania, rytia. Okrem kovu sa pri výrobe šperkov používalo aj sklo, rohovina, perleť, textílie. V ľudovom prostredí bol tiež obľúbený strieborný filigránový šperk, ktorý sa vyrábal v dielňach profesionálnych šperkárov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začína nahrádzať používanie tradičných šperkov sériovo vyrábaná bižutéria.

História krojov na Slovensku - šitie krojov

To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.

Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.

Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.

Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.

Územné členenie a ľudový kroj.

Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.

Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.

Sviatočný kroj.

Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.

Národný odev a národný kroj.

Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".

  • Žiadne zľavnené produkty v tomto okamihu.

Sledujte nás na Facebooku

  • Doprava tovaru

    Tovar doručujeme na územie Slovenskej a Českej republiky. Je možný aj osobný odber v mieste prevádzky e-shop

  • Možnosti platby

    Za tovar je možné zaplatiť prevodom na účet predávajúceho, v hotovosti na dobierku a tiež v hotovosti pri osobnom odbere tovaru

  • Kontakt

    Zavolajte nám, radi Vám odpovieme na otázky súvisiace s ponúkanými produktami.

Slovenský kroj Nano výrobky Nano IsoKor Akrylátové vane